Šarha

Aj cesta do práce, po ktorej kráčate takmer tridsať rokov, vás môže poznačiť na zvyšok života.

Šarha je prvá kniha, ktorú som čítala od nórskeho autora Jørna Liera Horsta. V severskej detektívke je Jørn Lier Horst známy pojem. Ako bývalý policajný vyšetrovateľ, ktorý sa dal na dráhu spisovateľa, vie o čom píše. Reálne skúsenosti z policajnej práce podporujú uveriteľnosť jeho detektívnych príbehov.

Šarha patrí do série prípadov inšpektora Wiliama Wistinga. Wisting rieši surovú a krvavú vraždu. Niekto zabil dievča a jeho hlavu napichol na kôl.

„Vera Kvålsviková si zahryzla do pery. Chladný a vlhký vzduch od mora mal slanú príchuť. Čajka opäť zaškriekala. Hustá a lepkavá hmla ľpela na jej tele, pod bundou sa spotila. Spravila krok, prehrabla sa v taške, aby si pripravila kľúče od obchodu, a pokračovala v ceste. Vtom zastala a zaváhala. V sivobielych kúdoloch zahliadla obrysy čohosi, čo tu predtým nikdy nevidela. Vyzeralo to ako busta či pamätník, ktorý ktosi cez víkend umiestnil do jedného z murovaných kvetináčov. Takmer okamžite si uvedomila, že nič také by sa predsa nemohlo stať. Bolo to niečo iné, niečo hrôzostrašné. Vera Kvålsviková pristúpila bližšie a skúmavo sa zahľadela pred seba. Srdce sa jej zovrelo v hrudi. Otvorila ústa a zvrieskla.“

Polícia verzus médiá

Inšpektor Wisting, súcitný a prívetivý muž, vyžaruje pokoj a autoritu. Rešpektuje ľudí. Vďaka tomu vie zabudnúť na vlastné predsudky a vcítiť sa do života iných ľudí, aj keď sú to klamári alebo vrahovia. Je hlavným vyšetrovateľom. Má na to povahu, skúsenosti aj odbornú spôsobilosť.

Wisting odoláva tlaku verejnosti a médií. Vyvoláva pocit, že všetko sa skončí tak, ako má. Neustále hľadá balans vo vzťahu polície k médiám. Najmä preto, že v jeho tíme existujú ľudia, ktorí predávajú informácie z vyšetrovacieho spisu za svoju fotku v novinách.

Médiá môžu na jednej strane pomôcť pri hľadaní páchateľa, na druhej strane, prispievajú k šíreniu paniky medzi občanmi. Dráždia prirodzený ľudský záujem o dramatické udalosti, nafukujú násilie a kriminalitu. Neraz v honbe za čitateľom, pri získavaní informácií, predstihujú políciu. Paradoxne tak pomáhajú viac páchateľom ako polícii.

Inšpektor Wisting vystupuje v dvojitej úlohe

Je aj otcom novinárky Line, ktorá píše o jeho prípade a pracuje pre noviny, ktoré mu najviac šliapu na päty. Line má úspešne rozbehnutú kariéru v najväčších nórskych novinách. Denne si ich prečíta vyše milióna čitateľov. Prichádza z Osla domov, lebo dostala tip na „prípad modrého kufra s heroínom“, ktorý ostal stáť na železničnej stanici v Larviku.

Line chce rozlúštiť záhadu nájdeného kufra. Svojou prácou tak konkuruje otcovi a tvorí paralelnú dejovú líniu.

Wistingovi komplikuje vyšetrovanie nález ďalšieho mŕtveho tela v rieke. Nevie si predstaviť iné vysvetlenie – tie dve telá musia spolu súvisieť. Začína skladať diely skladačky. Vie, že detaily sú dôležité. Odpoveď vždy väzí v detailoch. To, čo teraz vyzerá ako nepodstatné, môže byť dôležité. Kto sú obete? Nebude tápať v hmle ešte týždne alebo mesiace?

Jørn Lier Horst rozpráva zaujímavý príbeh

Odhaľuje aj súkromie starnúceho detektíva Wistinga, ktorý sa po smrti manželky a osamostatnení dcéry cíti osamelo. Spolu s novým prípadom mu do života vstupuje aj nová žena.

Tento príbeh podľa mňa nijako nevybočuje z priemeru. Vydarený je hlavne začiatok knihy. Opis jesenného Larviku navodzujúci atmosféru strachu a očakávania niečoho zlého.

Z príbehu cítiť multikultúrnosť nórskej spoločnosti

Vedie vyšetrovateľov k prevereniu mnohých motívov, aj napriek tomu, že sa zdajú neuveriteľné. Musia preveriť každý motív, najmä pokiaľ nemajú v rukách niečo, čo ich nasmeruje správnym smerom. Vyšetrovateľov hojne provokujú médiá. Opisujú Nórsko ako spoločnosť, ktorá je nebezpečnejšia ako v skutočnosti. Podnecujú ľudí k nenávisti a strachu z cudzincov a podsúvajú polícii možný rasistický motív. Nesú zodpovednosť za to, že spoločnosť upadá do stále väčšej neistoty.

Pozorný čitateľ v texte nájde aj niekoľko gramatických chýb a štylistických nepresností. Trochu neuveriteľne na mňa pôsobilo vyšetrovanie nórskym vyšetrovateľom na území Afganistanu – posledný dielik skladačky, ktorý musí zapadnúť na svoje miesto.

Na záver definícia šarhu podľa Jørna Liera Horsta

„Katov pomocník,“ prikývol a pokúšal sa vyloviť z pamäte, čo nedávno čítal o sťatí a voľakedajších metódach popravy. „Čože?“ „V devätnástom storočí fungoval ako smetiar,“ vysvetlil jej Wisting. „Šarhovou povinnosťou bolo vyprázdňovať žumpy, kastrovať kone, tráviť potulných psov, odvážať z ulíc mŕtve zvieratá i ľudí, čo spáchali samovraždu. Navyše pomáhal katovi s odvezením tela po poprave a zakopával ho za mestom. Špinavá robota, čo sa robí v noci.“
…
„To šarha napichoval na kôl hlavy sťatých,“ dodal potichu.

Zdroj foto: www.pixabay.com