Čo sa má stať sa stane a čo sa nemá stať sa nestane. Najmä, keď sa na päty malých, newyorských zlodejov prilepí povestná smola. Príbeh amerického autora Donalda E. Westlakea začína, keď

Dortmunder opúšťa väzenie

s lístkom na vlak do New Yorku. Svoj dlh spoločnosti splatil po tom, čo mu nevyšiel jeden z jeho dokonalých plánov. Dortmnunder je človek, ktorý úž nejaký čas účinkuje v hre na zlodejov a policajtov a momentálne zažíva zlé časy.

Príbeh z obdobia bez internetu,

mobilných telefónov a digitálnych technológií, keď na útek z väzenia okrem komplica stačil dostatočne dlhý rebrík a zručnosť potrebná na ukrytie sa pred svetelným lúčom zo strážnej veže.
Najdôležitejšími nástrojmi v tomto príbehu sú telefónne búdky, debna so zlodejským náradím, kradnuté autá, peniaze v hotovosti a hlavný stan je v zadnom sklade manhattanského baru.

Balabomoský smaragd

Tmavozelený smaragd s mnohými vybrúsenými fazetami veľkosti golfovej loptičky je predmetom politických sporov akýchsi afrických krajín. Major Iko, zástupca jednej z krajín, ho chce násilím získať pre svoju krajinu.

Na tento kšeft skočí Kelp, Dortmunderov kamarát. Čaká, kým bude Dortmunder na slobode, lebo on je ten pravý na naplánovanie akcie takéhoto formátu a zostavenie tímu.

„Potřebujeme jich pět nebo šest?“ „Pět,“ odpověděl Dortmunder. A vyslovil jedno z pravidel, kterých se v životě držel. „Když kšeft nemůžeš zmáknout s pěti chlapama, nezmákneš ho vůbec.“

– Jak neuloupit smaragd

Čas ich netlačí, lebo smaragd je súčasťou putovnej panafrickej výstavy a tá ešte nejakú dobu potrvá. Dôležitý je výsledok.

Dortmunder, profesionálny zločinec,

je smoliar prvej triedy. Jeho akcie sú vždy dopodrobna naplánované, ale okolnosti sa z nevysvetliteľných dôvodov stretnú tak, že sa plány zakaždým pokazia.

Dej plynie lenivo a pokojne v newyorských uliciach.

Partia zlodejov nie je práve vzorom efektívnosti a profesionality. Baví čitateľa suchým láskavým humorom a jazykom ulice.

Za niekoľko týždňov majú babráci za sebou päť spackaných veľkých akcií, vyčerpali všetky svoje zločinecké praktiky, ale Balabomský smaragd stále nemajú. Napriek všetkej smole sveta si v sklade grilbaru pripíjajú na svoju veľkoleposť a výnimočnosť. Nemienia to vzdať.

„Ten smaragd,“ pravil Dortmunder, „mám na hřbetě, jako by mi tam seděl albatros. Kdysi jsem si myslel, že bych od toho mohl jít, ale teď tomu rozumím líp. Klidně bych se mohl v tu ránu sebrat, odejít a začít se svým životem něco úplně jinýho, ale dřív nebo později by ten smaragd přede mnou zase vyskočil, a už bych v té šlamastyce jel nanovo, až po uši. Když nám dnes ráno Prosker řekl, co s ním udělal, najednou jsem pochopil, že je to osud. Buď já dostanu smaragd, nebo smaragd dostane mě, a dokuď to tak nebo tak nedopadne, jsem s tím skuplovanej. Už se nemůžu osvobodit, takže proč proti tomu bojovat?“

– Jak neuloupit smaragd

Dortmunderovi sa navzdory všetkým nezdarom dostane smaragd pod kožu. Napokon predsa len prejaví svoj organizačný talent a odhodlanosť. Zachráni zlodejskú česť sebe aj svojej vytrvalej partii. Koniec všetko napraví. Koniec aký som nečakala.

Zábavné a úsmevné.

Ale viem si predstaviť, že niekoho tie nekonečné akcie a nevyčerpateľná smola hlavných aktérov nebudú baviť.