Mäso – Vtedy na východe

SOLTÉSZ, Arpád. Mäso – Vtedy na východe. Ikar, 2017. ISBN 978-80-551-5645-3.

Napínavý temný román z obdobia búrlivých deväťdesiatych rokov z prostredia slovenského podsvetia a organizovaného zločinu.

Po prečítaní slovenského hororu Strach od Jozefa Kariku som sa vrátila k slovenskej detektívke. Tentoraz to bola románová prvotina Arpáda Soltésza, žurnalistu a televízneho reportéra, Mäso – Vtedy na východe.

Drsný príbeh stopárky Niky

Zavedie nás na koniec „zlatých “ deväťdesiatych rokov na divoký východ Slovenka. Nika sa nachádza v nesprávnom čase na nesprávnom mieste. Čajočka stopuje pred nákupným centrom. Zastavia jej dvaja grázli, ktorí ju odvlečú a znásilnia. Plánujú ju predať do bordelu, ale keď zistia, že je mladistvá, chcú ju dať Albáncom, aby zmizla navždy.

Únos a znásilnenie vyšetrujú policajti Miki Miko a Šalený Valent. Aj napriek tomu, že stoja na strane dobra, nie sú typickými kladnými hrdinami. S vyšetrovaním im pomáha miestny novinár Pali Schlesinger. Ponúka sa otázka, či v tejto postave nie sú zakomponované aj autobiografické črty.

Autor rozprávanie začína upozornením

Arpád Szoltész:

„Časť týchto príbehov sa naozaj odohrala, ale inak. Postavy sú vymyslené. Ak ste sa predsa len v niektorej spoznali, majte rozum a nepriznávajte to. Ľudia nemusia vedieť, aká ste sviňa.“

Únos Niky odštartuje reťaz udalostí, v ktorých si všetky zúčastnené strany obhajujú svoje hnusné kšefty. Súpermi sú zločinecké skupiny danej doby. Polícia, justícia, tajná služba, mafia, bývalí agenti KGB.

Generálov kraj

Vtedy na východe prekvitá obchod s bielym mäsom, nelegálnym alkoholom a cigaretami. Vo veľkom je v kurze ilegálna migrácia na slovensko-ukrajinskej hranici a pre vtedajšiu dobu príznačná „etnoturistika“. Hovorí sa, že lesy na východe okolo hraníc sú plné ľudí. Vraj, keď hodíte kameňom, trafíte prevádzača alebo neoznačený hrob.

Podieľajú sa na tom všetci. Civilné obyvateľstvo, ktoré si účasťou na kriminalite kompenzuje alarmujúcu nezamestnanosť, podnikatelia, policajti, sudcovia, advokáti, tajní agenti, politici, podsvetie. A to všetko s požehnaním Generála. Bez Generála sa na východnej hranici neudeje nič. Ani na ulici, ani v podsvetí.

Šalený Valent nenávidí vypisovanie papierov. Nenávidí všetko, čo musí robiť z kancelárie. Cíti sa tam ako medveď v zoo. A tak aj naňho kolegovia pozerajú. Vlastne ako na medveďa, ktorý zo zoo ušiel a zabral najlepšiu miestnosť v budove. Pracovisko odboru organizovanej trestnej činnosti. Tu je v prvej línii. Na území pašerákov a prevádzačov. A vrahov, často v policajnej uniforme. V Generálovom kraji. Najnebezpečnejších nepriateľov nemá Valent na ulici, ale práve tu, v budove policajného riaditeľstva. Je prehnitá od suterénu až po strechu. Tu kedysi Generál začínal ako obyčajný pochôdzkar v uniforme. Tu začal využívať svoje príbuzenské väzby za ostatným drôtom.

Príbeh je napísaný naturalisticky

Sarkastický až drsný štýl s cynickým humorom je obohatený vtipnými dialógmi vo východoslovenskom nárečí. To svedčí o autorovej znalosti prostredia a doby, v ktorej sa príbeh odohráva.

Ide o vydarenú fabuláciu inšpirovanú skutočnými udalosťami s absenciou výhradne kladnej postavy.

Obálka knihy

Upútala ma aj zaujímavá obálka knihy, ktorá má podobu novinového článku. Obsahuje úryvok z knihy a fotky. Vystihuje, že autor je investigatívny žurnalista.

 

Zdroj foto: pixabay.com
Zuzana Ligačová
Knihy sú mojou celoživotnou vášňou a slabosťou. Inšpirujem ľudí k tomu, ako pomocou kníh žiť zábavnejší život. Viac o mne si môžete prečítať tu. Články na blog píšem s radosťou. Uverejňujem v nich MOJE VLASTNÉ, NEZÁVISLÉ názory, dojmy, postrehy a zážitky z čítania kníh. Verím, že môžu poslúžiť ako dobrá inšpirácia a tip na čítanie.
Komentáre