Venuša zo zátoky

Dvadsiaty siedmy román Dominika Dána – Venuša zo zátoky je posledný titul, ktorý dávam na zoznam prečítaných kníh v roku 2018, do kategórií Detektívka a Slovenská a česká detektívka.

Uhorková sezóna roku 2019 v Našom Meste

Je dovolenkové obdobie, tropické horúčavy. Šéf oddelenia vrážd Alexander Mayor bojuje o každú použiteľnú ruku a nohu na svojom oddelení. Očakávanie pohodového prázdninového týždňa definitívne ukončí neuveriteľné, desivé oznámenie.

Veslári z vodáckeho oddielu nájdu v rieke bezhlavé torzo ženského tela. Ani skúseným detektívom sa nechce veriť, že takéto niečo by mohol urobiť človek človeku. TOTO ešte detektívi z oddelenia vrážd v rajóne nemali. „Vraždári“ sa ocitajú v beznádejnej situácii. Majú vyšetriť vraždu dievčaťa, o ktorom nič nevedia.

Makali, až im administratívne ívery lietali od sekery. Doobeda boli hotoví, aj technik sa zastavil, priniesol fotodokumentáciu, aj z miesta nálezu, aj z pitvy.
Kuky sedel za stolom, prehŕňal sa vo fotografiách.
„Bez tých rúk vyzerá ako Venuša,“ vypustil múdrosť.

Zdroj foto: www.pixabay.com

Chosé podal časopis Burgerovi, jeho poznámka o Venuši zaujala najviac. Burger fajčil, čítal, pozeral si obrázky.
„Kuky, fotografie z časopisu nekorešpondujú s tými z pitvy. Táto tu má ruky odseknuté nad lakťami, naša vybraté z kĺbov, a táto má hlavu, naša nie.“
„Detaily. Ja som to myslel tak celkovo, obrazne.“
„Celkovo obrazne by to sedelo. Vieš čo, povyšujem ťa na krstného otca. Práve si jej dal meno. Aj tak nevieme, kto je to, ako sa volá, pracovne jej teda budeme hovoriť naša Venuša. Kto je za?“
Zodvihli ruky.
„Rišo nehlasoval!“ ohradil sa krstný otec.
„Som za, neskáč. Ale krstný otec by mal niečo zaplatiť. Na každom krste sa pije.“
Krstnému otcovi zamrzol úsmev na perách.
„Slopať sa nebude,“ rozhodol najstarší. „Máme robotu. Keď, tak po fajronte jedno.“
„Ja sa dnes ponáhľam domov,“ rýchlo ich usmernil lakomý krstný otec.
Až teraz sa schuti zasmiali.
Burger vzal obal nového spisu a červenou fixkou na prednú stranu napísal veľké VENUŠA. Zaváhal, ešte nebol s výtvorom spokojný, pod to malým písmom dopísal zo zátoky. Bol rád, že zúbožené dievčenské telo má konečne meno, hoci len pracovné.

Alfou a omegou prípadu je určenie totožnosti

Kým nevedia, kto to je, ďalej sa nepohnú. Skúsia oddelenie pátrania, či nie je hlásená nezvestnosť takéhoto dievčaťa. Oslovia mravnostné oddelenie. Treba preveriť medzi prostitútkami, či nejaká nechýba. Zapoja do vyšetrovania informátorov. Tentoraz to bez nich nepôjde.

Vo Venuši zo zátoky Dominik Dán nenecháva vyšetrovanie prípadu na jednom detektívovi. Charakter prípadu si vyžaduje spoluprácu s ostatnými oddeleniami: mravnostným, protidrogovým, oddelením pátrania. Nádej na vyriešenie prípadu im dá hlava dievčaťa nájdená v lodenici.

V tomto príbehu sa autor viac zameral aj na vzťahy medzi detektívmi

Urobil posuny v ich osobnom živote. Priniesol do ich života viaceré dramatické zmeny. „Vraždársku“ partiu z kancelárie stoštyridsaťjeden tvoria starí známi Burger, Hanzel, Krauz, Chosé, Váňa a Kuky. Vzhľadom na tragické udalosti v živote niektorých z nich, sa do netradičnej vyšetrovacej „údernej dvojice “ spojili Krauz s Hanzelom. Asistujú im Váňa a Kuky.

Spolupráca s protidrogovým oddelením sa pre oddelenie vrážd stane osudnou. Spôsobí, že oddelenie už nebude nikdy pracovať v takom zložení ako doteraz.

Teraz sa budem opakovať. Som fanúšikom Dominika Dána. Prečítala som všetky jeho knihy. Naposledy List zo záhrobia a Cigaretku na dva ťahy.

Tak ako všetky predchádzajúce tituly tohto autora, aj Venuša zo zátoky stojí za prečítanie.

Štýl autora je nezameniteľný a rozpoznateľný

Vyznačuje sa čierno-čiernym policajným humorom, štipľavým slovníkom jeho detektívnych hrdinov, podrobným popisom policajnej práce. Aj v tomto príbehu autor vychádza z reality danej doby.

Partia detektívov je po rokoch spolupráce zohratá a drží spolu. Hlavný hrdina – detektív Richard Krauz už nie je žiadny zelenáč a doháňa svojho učiteľa, všetkými rešpektovaného Eda Burgera.