Svišť

Ďalší román, v ktorom jeho autor John Grisham zúročil svoju znalosť právnického prostredia. Podobný ako predchádzajúce jeho bestsellery a predsa iný. Mne sa dostal Svišť do rúk po prečítaní Grishamovho Obchodníka a Osamelého strelca, z ktorých som bola nadšená.

John Grisham je pre mňa zárukou dobrého príbehu, nech sa odohráva v akomkoľvek prostredí. Prečítala som takmer všetky jeho knihy. Preto som bola zvedavá, čo sa za názvom Svišť ukrýva.

Korupčné správanie v súdnictve

Oproti predchádzajúcim autorovým právnickým trilerom je tu menej deja v súdnej sieni a viacej deja v „teréne“ počas vyšetrovania Rady pre sudcovskú etiku. Dej nás zavedie na Floridu, na územie vládou uznaného indiánskeho kmeňa Tappacolov. Vyšetrovatelia Rady pre sudcovskú etiku Lacy a Hugo prijmú oznámenie o korupcii nevídaných rozmerov.

Utajovaný oznamovateľ

V Grishamových príbehoch nie je nikdy nič priamočiare a jednoznačné. Ani vo Svišťovi to nie je inak. Oznamovateľ korupčnej kauzy starostlivo tají svoju totožnosť. S úradmi komunikuje výhradne prostredníctvom nastrčeného právnika Ramseya Mixa, ktorý je ochotný riskovať odhalenie korupčného správania za podiel na odmene.

Korupčná kauza spája podnikanie domorodého indiánskeho kmeňa v hazardných hrách s floridskou mafiou, ktorá je bezprostredne napojená na súdnictvo. Indiánske záležitosti síce patria do jurisdikcie FBI, tá ale neprejavuje veľkú horlivosť pri prenasledovaní Indiánov za akúkoľvek nekalú činnosť. Preto sa Lucy a Hugo na príkaz svojho šéfa pustia do nebezpečného vyšetrovania.

Zdĺhavý príbeh

Svišť je prvý a zatiaľ jediný román od Johna Grishama, z ktorého som bola sklamaná. Autor rozpráva dlhý a rozťahaný príbeh, do ktorého som mala problém začítať sa. V rozprávaní sa vracia z prítomnosti do ďalekej minulosti za účelom objasnenia deja. Príbeh obsahuje priveľa postáv, ktoré sa mi navzájom plietli. A po odhalení totožnosti oznamovateľa-Svišťa približne v troch štvrtinách deja, som mala problém knihu dočítať.

Jediné, čo ma zaujalo, bol opis autonómneho podnikania Indiánov, v tomto prípade Tappacolov, ktoré im prináša miliardové zisky a umožňuje im využívať prepracovaný sociálny systém.

Ilustračný obrázok. Zdroj: www.flickr.com

Kasíno Tappacolov

Prinieslo prácu, nové školy, cesty, nemocnicu a životnú úroveň, o akej sa našim ľuďom ani nesnívalo. Keď Tappacola dovŕši osemnásť rokov, má nárok na doživotnú rentu päťtisíc dolárov mesačne, časom možno viac. Volá sa to dividenda.
…
Každý Tappacola má bezplatnú zdravotnú starostlivosť aj školy vrátane vysokej. Máme vlastnú banku, ktorá poskytuje pôžičky na domy a autá s nízkym úrokom. Ako som povedal, život je oveľa lepší ako predtým. To je jedna strana mince. Ale má to aj nevýhody, najmä slabú motiváciu pre mladých. Načo študovať na univerzite a budovať si kariéru, keď máte zabezpečený doživotný príjem? Načo si hľadať prácu? Kasíno zamestnáva polovicu dospelých príslušníkov kmeňa, a to je zdrojom ustavičných treníc. Kto má dostať ľahkú prácu a kto nie? Sú z toho vnútorné rozbroje a do hry vstupuje aj politika, samozrejme. No ľudia si napriek tomu uvedomujú, že im je dobre.

Skrátka. Svišť vyvolal u mňa dojem, že jeho autorom nie je ten istý John Grisham, ktorý napísal napríklad Obchodníka alebo Osamelého strelca, z ktorých som bola naposledy tak nadšená. Rovnako ako z ostatných jeho kníh. Napriek tomu sa už teším na ďalšiu, lepšiu Grishamovu knihu.