Promlčení

Policajný archív vydá mladému detektívovi dávno premlčaný prípad vraždy. V bohom zabudnutej osade na česko-rakúskom pohraničí došlo v minulosti k záhadnému úmrtiu. Privedie detektíva dávno vychladnutá stopa k odhaleniu vraha?

Do osudov ľudí sa tu stále premietajú historické vojnové a povojnové krivdy. Ale smrť je mocné zaklínadlo, ktoré otvára ústa svedkov. A na vidieku to platí dvojnásobne, lebo pocit strachu, že v okolí sa pohybuje vrah, je v malej komunite hmatateľný.

Tomáš Volf

Mladého sebavedomého detektíva nám autor predstavuje už v prológu románu. Je ním Tomáš Volf, skoro tridsiatnik s hrivou čiernych vlasov takmer do pol chrbta. Metalista obliekajúci sa do tričiek obľúbených kapiel. Za touto maskou by policajta nikto nehľadal. Po poslednom spackanom prípade Polednice skončil v policajnom archíve, odkiaľ sa môže dostať iba vylepšením svoje reputácie.

Vždy rád študoval staré prípady. Teraz to bola jeho práca. Rýchlo sa v archíve vyznal rovnako ako ktorýkoľvek iný pracovník. Pri upratovaní policajného archívu narazí na starý, dávno premlčaný prípad pod názvom Pasečky, 1991.

Pasečky sú prípad, ktorý by Tomáša mohol vrátiť do hry.

Ľahko sa z archívu nedostane. Späť na kriminálku ho len tak nezoberú. Návrat si bude musieť zaslúžiť. Predviesť sa alebo získať páku. Navyše dostatočne silnú, aby sa pomocou nej vykúpil z pivnice späť na svetlo.

„V zapadlé vsi na hranicích došlo k úmrtí starého muže. Sebevražda oběšením, dopis na rozloučenou, provaz zavěšený na hák lustru, podkopnutá židle v kuchyni. Osamělý, všemi opuštěný stařík, dožívající uprostřed rozpadajícího se domu. Smutný obrázek, který se tu a tam naskytne každému policajtovi.“

Ondřej Novotný

V spise, v ktorom chýba celý rad dokumentov, nájde Tomáš meno Ondřeja Novotného, politika, súčasného kandidáta na ministra vnútra. Novotný sa v minulosti na začiatku svojej kariéry zúčastnil vyšetrovania násilného trestného činu v Pasečkách.

Chýbajúce, záhadne stratené dôkazy a stretnutia s Novotným privedú Tomáša na už dávno vychladnutú stopu vraha. Keďže si kladie rovnaké otázky ako v minulosti Ondřej Novotný, je len otázkou času kedy nájde rovnaké odpovede. Riskne politik spoluprácou s Tomášom svoju pozíciu v budúcej vláde?

Pátranie je zdĺhavé a napínavé až do poslednej chvíle. Čitateľ sa dozvie meno vraha na posledných stránkach.

„A Polednice bude konečně smazána. Musí hned zavolat vedoucímu kriminálky. Podplukovník Dvořák bude mít tentokrát důvod, aby ho pozorně vyslechl. Tomáš na to musí jít chytře, nadiktovat si podmínky, vyžádat si zdroje, nechat šéfovi možnost naparovat se v televizi. Ať si Dvořák slízne smetanu, hlavně když se Tomáš dostane z archivu zpátky k opravdové policejní práci! Zhluboka se nadechl a podíval se na telefon na svém stole. Zdá se to tak snadné. Stačí jen zvednout sluchátko a všechno se vrátí do starých kolejí. Tomáš Volf se smutně usmál.“

V detektívke sa prelínajú dve dejové línie.

Súčasná a minulá s dvoma vyšetrovateľmi, Volfom a Novotným. Príbeh sa odohráva v rakúsko-českom pohraničí, v kraji, ktorý má svojich démonov minulosti. Vojnové a povojnové krivdy sa premietajú do súčasného života miestnych obyvateľov.

Skvelá detektívka.

Promlčení je výborná detektívka s netradičnou zápletkou s neveľkým počtom postáv. Zaujímavé napínavé rozprávanie v historických súvislostiach sa strieda s pútavým opisom krajiny a života v pohraničí.

Knihu som prečítala takmer jedným dychom.

Oceňujem schopnosť autora utajiť identitu vraha až do poslednej chvíle.

Miestami mi v rozprávaní splývala postava Tomáša s Ondřejom a nevedela som, v ktorej dejovej línii sa nachádzam. Ak to bol zámer autora, tak vydarený. Avšak príťažlivosť detektívky tým vôbec neutrpela. Napokon to vyjadruje aj Novotný pri jednom rozhovore s Tomášom.

„Víte, jak jste tam tak seděl, najednou jsem viděl sebe ve vašem věku. Asi bychom si spolu rozuměli, kdybychom byli vrstevníci, kdybyste byl tenkrát na světě. Kladl jste si stejné otázky jako já a bylo jen otázkou času, než najdete i stejné odpovědi. Proto jsem tady. Abych to všechno trochu urychlil a dovedl vás až na konec.“