Pekingským rozparovačom Peter May ukončil úspešnú sériu Čínskych trilerov. Svojim hrdinom Li Jenovi a Margaret autor na záver série prichystal krušné chvíle v ich pracovnom aj súkromnom živote.
Li Jen je vysoko postavený policajt, veliteľ kriminálneho oddelenia v Pekingu. Pátra po sériovom vrahovi, ktorý sám seba nazval Pekingským rozparovačom a zanecháva po sebe v Pekingu zohavené obete. Hon na sériového vraha sa stáva Li Jenovou osobnou záležitosťou. V hre je aj život jeho priateľky, americkej súdnej lekárky Margaret Campbellovej a ich syna.
„První zdokumentovaný sériový vrah na světě. Na podzim roku 1888 v ulicích Londýna v Anglii zavraždil možná až sedm žen. A někdo tyto vraždy kopíruje přesně do posledního detailu, přímo tady v Pekingu, o sto dvacet pět let později.“ Li cítil, jak se mu na zátylku naježily chloupky.
Prečítala som celú sériu Čínskych trilerov. Prostredie, v ktorom sa príbehy odohrávajú, pôsobí exoticky. Peter May je majstrom v navodení správnej atmosféry a opise akéhokoľvek prostredia. Je takmer neprekonateľný. Toto som už písala aj v recenzii na Entomologův odlaz zo série Akta Enzo od Petra Maya, ktorú som písala predvlani.
Na konci knihy Pekingský rozparovač v poďakovaní autor ďakuje ľuďom, ktorí mu venovali čas na príprave knihy.
Poctivé rešerše je cítiť z reálií zapracovaných do detektívneho príbehu. Je to hlavne atmosféra moderného zimného Pekingu, systém práce čínskej polície, neľahký život obyčajných čínskych ľudí, historické súvislosti, kultúrna revolúcia v Číne, múdrosti taoistickej filozofie a iné. A samozrejme všetky ohavnosti okolo Jacka Rozparovača a jeho korešpondencie londýnskej polícii z roku 1888.
Zaujímavé je v sérii sledovať konfrontáciu západnej a východnej kultúry. Najmä prostredníctvom vzťahu čínskeho policajta a americkej súdnej lekárky, ktorý sa počas celej série vyvíja a v poslednej šiestej časti prechádza ťažkou skúškou. Musí prekonať množstvo prekážok, ktoré spôsobuje nielen odlišnosť dvoch kultúr. Peter May nechal v závere série vzťah Li Jena a Margaret s otvoreným koncom, za čo sa na jeho hlavu zo strany skalných fanúšikov zosypalo množstvo výčitiek. O to viac priestoru zostáva pre fantáziu čitateľa.
Na mňa sériové vraždy v štýle Jacka Rozparovača veľký dojem neurobili. Zo začiatku som rozmýšľala, či knihu neodložím, lebo som mala problém začítať sa do nej.
Neustále sa opakujúce opisovanie znetvorených tiel obetí mi nebolo veľmi po chuti. Pôsobilo na mňa ako obohraná platňa. Tieto pasáže sú v knihe uvedené kurzívou, tak som ich absolvovala „rýchločítaním“. Dramatickejší a teda aj zaujímavejší je záver príbehu, keď komplikovaná zápletka, smerujúca až do najvyšších štruktúr pekingskej polície, speje k rozuzleniu.