Nevieš dňa, nevieš hodiny

Rok 1999 sa končí divokými silvestrovskými oslavami. Obyvatelia Nášho mesta dychtivo očakávajú nové tisícročie. Všetky okolnosti sobotňajšej silvestrovskej noci sa stretli tak, že detektív oddelenia vrážd Richard Krauz vyfasoval službu a s ňou aj manželkine výčitky pre pokazenú silvestrovskú oslavu, na ktorú sa dlho tešila. V alkoholom posilnenej spoločnosti sa všetci zabávali, iba Krauz nie. Ani piť nemohol, veď bol v službe.

Napadlo mu aj výstižné prirovnanie: triezvy človek – hotová opica. Niečo pravdy na tom bude, hlavne na Silvestra.

Pred polnocou

Krauzove úvahy o dobrovoľnej abstinencii medzi bujaro oslavujúcimi preruší oznámenie o podivnom náleze na cintoríne v okrajovej časti mesta. Správca cintorína objaví hrob, ktorý má na náhrobnom kameni riadne vytesaný a pozlátený zajtrajší dátum úmrtia pod menom Artura Zachara – podnikateľa a bývalého starostu. Navyše sa na ňom nachádza kaluž krvi neznámeho pôvodu. Krauz má výjazd. Podozrivý nález vypadá ako fór a prakticky nie je čo vyšetrovať.

Ilustračný obrázok. Zdroj: fotka od KerstinHultin z www.pixabay.com

Po polnoci

O pár hodín neskôr Zacharovi zamestnanci nájdu Artura Zachara ležať mŕtveho v jeho vlastnej kancelárii. Niekto ho zastrelil počas firemného silvestrovského večierka. A ZÁHADA JE NA SVETE.

Vyšetrovanie vraždy ide pomaly a spočiatku skôr pripomína veštenie z krištáľovej gule. Kriminalisti tápu v tme a Krauz je už na slovo záhada alergický. Výsledky prinesú – napokon ako vždy – až poctivá systematická detektívna práca a overené kriminalistické postupy.

V hlavnej úlohe alkohol

Asi preto, že na Slovensku je to tak, v detektívkach Dominika Dána alkoholu nikdy nie je dosť. Aj na Silvestra nasávajú všetci. Pijú detektívi, súdni lekári, ich šéfovia, riaditelia. Pijú vrahovia, svedkovia, oznamovatelia. Pijú nadriadení, podriadení. Pijú priatelia, manželia, manželky. Pijú rodičia. Pijú deti. Toto nemôže ostať bez následkov.

Alkohol je zradná droga, jej účinok sa neprejaví okamžite, čo u amatéra môže vyvolať mylný dojem, že je neúčinná, alebo on je také chlapisko či babisko, že znesie všetko. Profesionál veľmi dobre vie, že nástup opojenia býva pozvoľný, a kto podcení hranicu, ľahko sa ocitne za ňou. Tentoraz pili deti, o profesionalite nemôže byť ani reči, dopadlo to presne ako v byte bez rodičov, v byte bez dozoru.

Ťažký prípad – jednoduché riešenie

Nevieš dňa, nevieš hodiny je dvadsiata deviata detektívka zo série z Nášho mesta. Tentoraz je to prozaický detektívny príbeh bez detailného opisu krvavej vraždy, bez mafiánskeho pozadia alebo politického kontextu.

Zohratá partia vraždárov z kancelárie stoštyridsaťjeden maká v klasickom zložení. Dobrému detektívovi Krauzovi pomáhajú jeho kolegovia – tlstý Váňa, krpec Kuky, krásna Petra s Filipom a parťák – sukničkár Chosé. Súdny lekár Lengyel odvádza za pitevným stolom poctivú prácu a ani v tomto príbehu nezaprie svojskú povahu.

Najstarší a najskúsenejší z partie kriminalistov Burger a Hanzel na vlastnú päsť paralelne pracujú na inom prípade. Zachraňujú policajnú česť kamarátovi z dopravného oddelenia.

Na oddelení vrážd ide všetko tak ako má. Detektívi komunikujú svojim vlastným jazykom, ktorý sa vyznačuje drsným policajným humorom. Sypú jeden žartík za druhým. Žiadne servítky si pred ústa nekladú. Hovoria ako im huba narástla.

Chlapci z oddelenia vrážd nepriniesli nič, no doktora Lengyela nemohli zaskočiť. Z chladničky vybral fľašu s obľúbenou nálepkou – lebka so skríženými hnátmi.
„Tak na to nové milénium. Počítače v robote vám prežili? Tu bola panika, že všetko sa zrúti, že počítače nový dátum nestrávia.“
„U nás strávili.“
„Výborne, strávme aj my. Na zdravie!“
Vypili.
„Počúvaj,“ zaujímal sa Hanzel, „nebojíš sa, že raz sa s tými fľašami pomýliš a naleješ z tej ozaj jedovatej?“
„No a? Nič sa mi nemôže stať! Nevšimol si si, že vždy nechám, aby najprv vypila návšteva?“
Burger sa chytil za hrdlo, pošúchal, zakašlal, vyvalil oči.
„Doriti, akosi sa mi zle dýcha.“
Hanzel pochopil, chytil sa za brucho.
„A mňa nejako napína!“
„Neskoro, chlapci, neskoro!“ nedal sa doktor. „Už som zacítil známy pach našich domácich sliviek – keby ste sa sťažovali, že sa nejako rýchlo stmieva, prosím, to by som ešte uveril, ale tieto fintičky s dýchaním a vracaním si nechajte pre amatérov.“
Fingované záchvaty im nevyšli, museli vytrpieť aj druhý pohárik.

Záhada zajtrajšieho dátumu vytesaného na náhrobnom kameni dokáže udržať čitateľa v napätí až do konca, aj keď je jasné, že bude mať triviálne rozuzlenie. Aj túto knihu sa oplatí prečítať. Ale to už fanúšikovia Dominika Dána určite vedia.

Bdejte teda, lebo neviete dňa ani hodiny!

Prečítala som všetky knihy Dominika Dána. Som jeho fanúšikom. Tu sú tie, na ktoré som napísala krátke recenzie: Cigaretka na dva ťahy, List zo záhrobia, Venuša zo zátoky, Pochovaní zaživa.