Motýlí křik

New World Order, Nový svetový poriadok. Utópia a konšpiračná teória alebo reálna dokonalá kontrola nad celosvetovou populáciou? Kto vládne svetu?

Motýlí křik je prvotina českého autora Jana Tománka z roku 2018. Sám autor uvádza na svojom blogu, že napísal knihu o tom, čo ho zaujímalo. O ľuďoch, ktorí skutočne ovládajú svet a pritom o nich nikto nevie. Vyplnil tak dieru na českom knižnom trhu – absenciu napínavého konšpiračného trileru z domáceho prostredia.

„Neměl jsem loni co číst, tak jsem si napsal knihu…“

 – Jan Tománek o svojej knihe Motýlí křik

Kniha je označená ako triler. Ja ju na svojom blogu zaraďujem aj do kategórií Detektívka a Slovenská a česká detektívka.

Dej románu balansuje na pomedzí fikcie a reality

Zdroj foto: www.pixabay,com

Pavel Černý je redaktorom spravodajstva v najsledovanejšej komerčnej televízii. Je dávno za zenitom, pracuje na druhoradých reportážach. Aby si zachránil prácu v televízii, musí zvýšiť percento sledovanosti svojich reportáží.

V snahe vyhovieť šéfovi za každú cenu, chce uverejniť „silný ľudský príbeh“. Pod tlakom stratí ostražitosť a stane sa obeťou neuveriteľného medzinárodného sprisahania spolu s charizmatickou Zillou Hartovou. Zilla je jeho kolegyňa a študentka práva.

Ich rutinná práca na televíznej reportáži v Prahe sa zmení na veľké dobrodružstvo. To prerastie do boja o život, ktorý ich zavedie až za hranice Českej republiky, do rakúskeho Innsbrucku. Tu, v Tyroských Alpách, v luxusnom, horskom hoteli sa koná každoročná konferencia najmocnejších sveta – tajomnej skupiny Bilderberg.

Zdroj foto: www.flickr.com

Elita sveta má za cieľ nastoliť New World Order (Nový svetový poriadok) a neváha na to použiť akékoľvek prostriedky. Na internete o nej kolujú viaceré fantastické konšpiračné teórie.

Všetko sa deje rýchlo

Autor stavil na striedanie krátkych, akčných kapitol. Každá kapitola končí v tom najlepšom, čo neúprosne ženie čitateľa až do finále. V románe vystupuje množstvo postáv. Jedni tkajú pavučinu konšpirácie a tí druhí ju rozpletajú.

Dej má rýchly spád. Okrem námetu k tomu prispieva ja forma, akou je príbeh napísaný. Autorovi sa darí držať čitateľa v neustálom napätí, aby sa v závere dozvedel KTO a PREČO.

Motýľ na začiatku príbehu

Pavel čekal na prvního jarního motýla. Nedávno se dočetl, že v severských zemích je první jarní motýl velký svátek – je to důkaz, že se příroda konečně probudila. U nás máme vlaštovky, na severu mají motýly, pomyslel si.
„Až skončíš s tím koukáním z okna, stav se u mě!“ za šéfem rubriky se zabouchly dveře.
Dřív Pavla novinařina bavila, dokonce věřil, že změní svět.

Vretienka obyčajná. Zdroj foto: www.pixabay,com

Motýľ na konci príbehu

Motýl se zmačkanými křídly se konečně dostal ven z kukly a vylezl na vršek traviny. Pomalu roztáhl černá křídla s nápadnými rudými skvrnami.
„Vřetenuška obecná – krásná, ale nenech se zmást. Je to varování pro predátory před její jedovatostí – dokáže totiž vylučovat látku na bázi kyanidu…“
Motýl na zkoušku několikrát složil a roztáhl křídla, ale dál seděl na travině.
„… a dnešní společnost je jako loď, Jane – ohromná, krásná a vzájemně ekonomicky propletená tak, že už ji nelze ovládat. Žije vlastním životem jako tenhle motýl a prostě pluje oceánem.
Nelze naráz vypnout všechny motory, protože nikdo neví, co by to udělalo a jestli by se rázem nepotopila.

Ako to vlastne je

Je na čitateľovi do akej miery a či vôbec príbehu uverí. Autor už v prológu upozorňuje, že napísal fikciu. Napriek tomu, všetky fakty, údaje, miesta a organizácie, ktoré v knihe použil, sú skutočné. Je možné ich ľahko vyhľadať a overiť z verejne dostupných zdrojov.Ja sama som neodolala a po dočítaní knihy som do internetového vyhľadávača zadala Bilderberg a Józef Retinger. Skrátka. Na mňa pán Tománek svojim Motýlím křikom urobil dojem.