Nórsky autor Jørn Lier Horst pripravil svojmu detektívovi v tretej časti série o Williamovi Wistingovi ťažké chvíle v pracovnom aj osobnom živote.
Wisting už má dvadsaťpäťročnú prax a je považovaný za jedného z najlepších detektívov policajného oddelenia v nórskom Larvicku. Išpektor Wisting sa so svojim tímom nachádza na začiatku nového vyšetrovania. Zverili mu výnimočný prípad. A tentoraz vyzerá, že ide o mimoriadnu záležitosť.
Vlastne ide o tri mimoriadne záležitosti. Poraneného muža, ktorého našli v bezvedomí na schodoch miestnej lekárne, ľudské pozostatky nájdené v rozvalinách chaty na brehu fjordu a mŕtvolu nezvestného muža z pláže.
Ocitli sa na prahu nového vyšetrovania a tentoraz šlo o naozaj vážnu vec. Pokúsil sa zamaskovať mimovoľné nadšenie, ktoré cítil vždy, keď sa do niečoho podobného púšťal. Mal pocit, že práca na takomto prípade je zároveň testom, aký je vyšetrovateľ a policajt. A človek.
Aká je pravdepodobnosť, že tri vážne veci, ktoré sa stanú v rovnakom čase a na jednom mieste, spolu nesúvisia?
Tak, ako už dávno nebol. Nevie, ktorým smerom sa má uberať a kde má hľadať odpovede. Jeho vyšetrovatelia zhromažďujú nové stopy, ktoré prinášajú iba nové nezodpovedané otázky.
A aby toho na Wistinga nebolo málo, vyšetrovanie mu komplikuje šéfka zvaná Železná Gunn, ktorá sa k svojim podriadeným v tomto prípade správa – mierne povedané – neštandardne.
Inšpektor sa viac ako na policajné postupy spolieha na vlastnú intuícii. Tá mu našepkáva, že tento prípad môže nabrať netušené dimenzie. Z daždivého nórskeho Larvicku ho vyšetrovanie privedie až do slnečnej španielskej Marbelle.
Keď sa more upokojí nie je najlepší príbeh zo série prípadov Williama Wistinga, ktoré som doposiaľ čítala. Dej ma skutočne zaujal až za polovicou knihy. Dovtedy som mala zmiešané dojmy a zmätok vo všetkých postavách, ktoré neboli z vyšetrovacieho tímu.
Celkový dojem z detektívky vylepšila postava inšpektora Wistinga a hlavne rozuzlenie príbehu, ktoré by za trojkombináciou zločinov spočiatku nikto nehľadal. Veď ktože by už videl za kamennou soškou trola z miesta činu indíciu k vyriešeniu závažného zločinu.
Vtom upútalo jeho pozornosť sklo na podlahe lekárne. Medzi črepinami čosi ležalo. Bolo to vlasaté a strapaté. Chvíľu mu trvalo, kým si uvedomil, že je to trol. Škaredý trol z kameňa s namaľovanými očami a rozcuchanými vlasmi, aké sa predávali na recepciách hotelov a letiskách.
Keby som nečítala iné, lepšie knihy od Jorna Liera Horsta (Šarha alebo Súmrak), v ktorých som získala sympatie k inšpektorovi Wistingovi, neviem, či by som túto knihu dočítala až do konca.