Game

Na tom, čo je pravda a čo je lož, čo je dobré alebo zlé, pramálo záleží. Záleží iba na tom, aby opojenie z hry bolo väčšie, dlhšie a častejšie. Ale ľahšie je do hry vstúpiť ako sa znej vymaniť.

Henrik Pettersson alias HP

je človek Nikto. Je prototypom povaľača, ktorý na svoj život nemôže byť pyšný. Práca mu nevonia a aby sa uživil, robí, čo sa mu práve hodí. Aj za cenu zápisov v trestnom registri.

Chytrý, ale líný. Mazaný, ale pohodlný. Bystrý, ale bez ambicí.

Občas to vypadá, že má smolu alebo že je obeťou nešťastných okolností, lebo to v živote nemal práve najľahšie. Jedného dňa, keď má na účte rovnú nulu, sa mu na jeho dlhé prsty prilepí exkluzívny mobilný telefón, ktorý – zdá sa – niekto zabudol ma sedadle vo vlaku. Opitý alkoholom vidí za mobilom „rýchle prachy“, za ktoré si kúpi pizzu, pár pív a možno mu zostane aj na trochu trávy. HP podľahne.

Nechá sa vtiahnuť do magického kyberpriestoru.

Ilustračný obrázok. Autor: Gerd Altmann z Pixabay.com

Prázdny život Henrika Petterssona začína napĺňať HRA. Ničotu vystriedajú pocity mimoriadneho vzrušenia, eufórie a vytúženého uznania. Sú tým mocnejšie, čím sú výhry vyššie. Zdá sa, že HP je ideálnym kandidátom na hru. Veď nemá stálu prácu, akútne potrebuje navýšiť konto v banke. Chýba mu rodina, priatelia a kamarátov by dokázal spočítať na prstoch jednej ruky. Nezväzujú ho morálne zábrany.

Rebecca je policajtka.

Pracuje v ochranke ako príslušníčka tajnej polície. Je jednou z najlepších, neustále pracuje na lepšej verzii seba samej. Ťaží ju však bremeno minulosti. Na svojej skrinke v práci pravidelne nachádza výhražné odkazy napísané červenou fixkou na lepiacich papierikoch s logom polície. Už nechce ďalej zvádzať boj so svojimi démonmi. Preto sa rozhodne prijať zodpovednosť za to, čo sa stalo v minulosti a s vyhrážkami definitívne skoncovať.

Autor rozpráva akčný príbeh

Striedavo z pohľadu Henrika a pohľadu Rebeccy. Aké je ich vzájomné prepojenie alebo vzťah sa dozvedáme približne v polovici príbehu. Okrem dvoch hlavných hrdinov stretneme len málo postáv, pár Henrikových kamarátov a niekoľko Rebeccinych kolegov.

Dej Hry uháňa v krátkych kapitolách, čo dodáva príbehu napätie. Svojský jazyk, ktorý by sa dal nazvať slangom je okorenený množstvom vulgarizmov. Časť textu v angličtine, odkazy na filmové a seriálové postavy a počítačové hry dobre vystihujú charakter a sociálny status hlavného hrdinu.

Mňa kniha nijako zvlášť nenadchla, dočítala som ju hlavne zo zvedavosti. Ale napätie a nečakané rozuzlenie jej nemôžem uprieť. Námetom mi pripomenula  Kukaččí vejce, prvý príspevok na mojom blogu.

Na záver niečo málo o HRE.

Vypadá to takhle. Úplně vespod je spousta malých hráčů, kteří se spokojí s troškou napětí a jistým vedlejším příjmem. Těm se říká Mravenci. Mravenci se využívají na drobnosti, například shánějí věci nebo informace, dodávají nebo chystají vybavení pro různé úkoly nebo pomáhají s filmováním. Mravenec nemíří na vrchol, nikdy se z něj nestane opravdový Hráč, hraje jenom na jistotu…