Kukaččí vejce

Strhujúce prenasledovanie „hackera“ v bludisku počítačovej siete. V dobe, keď bol internet iba svetom americkej armády a amerických vysokých škôl.

Autobiografický príbeh Cliffa Stolla

Sám autor na začiatku knihy v poďakovaní uvádza, že sa pokúsil zrekonštruovať tento príbeh tak, ako ho sám zažil. Hlavnými podkladmi pre napísanie knihy boli jeho vlastné pracovné záznamy a denníky, ktoré si overoval u ľudí, ktorých sa dotýkali. Zdôrazňuje, že nič nie je vymyslené, vrátane jeho manželky Marthy.

Pri napísaní knihy ho podporili aj jeho zamestnávatelia Lawrenceove laboratóriá v Berkeley a Smithsonove astrofyzikálne observatórium Harvardovej univerzity.

Hlavný hrdina Cliff, v jednej osobe astronóm a správca unixového systému v Lawrenceových laboratórií v kalifornskom Berkeley, je sympatický chlapík. V roku 1986 s kolegom zistia chybu v evidencii strojového času unixového systému, ktorá v účtovníctve predstavuje 75 centov.

Z hľadania sedemdesiatpäťcentovej nezrovnalosti v účtovníctve sa stane „hon na čarodejnice“ viac ako celoštátneho významu.

Cliff dôslednými metodickými postupmi pomocou prostriedkov danej doby odhalí „hackera“, ktorý nelegálne prenikne do počítačov vojakov, vojenských dodávateľov, univerzít, vedeckých laboratórií.

Kniha plná „technikálií“

Na jednej strane sa môže zdať, že kniha zaujme iba úzku skupinu ľudí, ktorí rozumejú IT-čkárskemu slangu a technickým detailom, ktorými autor v knihe nešetrí.

Na druhej strane sa zvedavý čitateľ môže dozvedieť viac o tom, ako vznikol internet, nejakú základnú teóriu o počítačových vírusoch, o tvorbe a šifrovaní hesiel, o komplikovanej štruktúre a byrokracii amerických, takzvaných trojpísmenkových agentúr a množstvo iných technický podrobností.

Pri čítaní knihy si určite nostalgicky zaspomínajú „starí unixáci“ na zlaté časy, na dobu, keď bol internet iba v plienkach. Hoci z pohľadu dnešnej digitálnej generácie sa môže zdať, že doba, v ktorej sa dej odohráva, je prehistorická.

Zaujímavý je aj ľahký rozprávačský štýl.

Poznačený humorom a morálnymi a etickými vlastnosťami hlavného hrdinu. V „hackeroch“ vidí vandalov, ktorí rozosievajú paranoju a nedôveru. Navzdory niektorým kolegom, ktorí k „hackerom“ pristupujú s úctou, pretože vraj testujú „zdravie systémov“ a odhaľujú slabiny a medzery.

Najviac ma prekvapilo, ako ma nadchla a zaujala kniha, v ktorej dejová línia neustále dookola popisuje stereotypné a monotónne sa opakujúce činnosti „hackera“.