Čo spája špičkového vedca Henryho Piercea a dievča na telefóne Lilly Quinlanovú, aj keď sa nikdy nepočuli, nevideli ani nestretli? Túto záhadu sa pokúša rozlúštiť Henry Pierce v trilery Michaela Connellyho, renomovaného amerického autora detektívok. Horká linka je samostatný príbeh, nepatrí do žiadnej zo známych Connellyho sérií.

Henry Pierce je chemik, vedec,

majiteľ mnohých patentov v oblasti molekulárnych technológií, novinármi označený ako zázračné dieťa. Firmu Amedeo Technologies založil hneď po absolvovaní Stanfordovej univerzity.

Pierce si vytýčil ambiciózny cieľ. Chystá sa v budúcnosti vyrobiť počítač menší ako dnešný kremíkový čip. Počítač sa má zmenšiť na veľkosť desaťcentovej mince. Hovorí tomu „honba za desaťcentovkou“. Odtiaľ názov originálneho titulu Chasing The Dime, ktorý vyšiel v roku 2002.

Od najnovšieho projektu Proteus si sľubuje, že vo svete nanotechnológií vyvolá poriadny rozruch, svetovú senzáciu. Úspešne ukončiť Protea Pierce nezvládne sám, musí nájsť mnoho miliónového sponzora.

Pierce doplatí na svoj workoholizmus

Potom ako ho opustí priateľka, sa presťahuje do nového, luxusného bytu na dobrej adrese v Santa Monice.

Sotva zapojí v novom byte nový telefón, musí zobrať niekoľko hovorov pre akúsi Lilly. Tu sa aktivuje zápletka.

Pierce opúšťa racionálne myslenie a nechá sa viesť svojimi inštinktmi. Rozhodne sa zistiť, kto táto Lilly je. Hrá sa na súkromného detektíva a koná hlúpo. Obráti svoj život naruby. Až sa napokon vôbec nemôže sústrediť na prácu a musí myslieť iba na neznámu Lilly.

Věděl, že ho k tomu nežene pouze starost o ženu jménem Lilly Quinlanová. Jeho motivace měla hlubší kořeny, které sahaly do doby dávno minulé. Uvědomoval si, že se pokouší nahradit minulost současností, udělat nyní to, co nedokázal tenkrát.

Tristotridsať strán zaujímavého a napínavého deja

z oblasti vedy, molekulárnych, informačných technológií a registrácie patentov. Aj tak môžu byť fanúšikovia Michaela Connellyho, ktorí čítali niečo zo sérií s Harrym Boschom, Mickym Hallerom, Renée Ballardovou alebo Jackom McEvoyom  sklamaní.

Dej Horkej linky je založený na tom, že hlavný hrdina sa v súkromí permanentne správa nezodpovedne, iracionálne, až seba deštrukčne. Hoci v laboratóriu  vystupuje ako inteligentný vedec, ktorý to má v hlave zrovnané a cíti zodpovednosť za firmu, ktorú vedie. Týmto stráca čitateľove sympatie a navodzuje pocit frustrácie.

Pierce si stále uvedomuje, čo nemal robiť a aj tak to urobil. Vie, čo by mal urobiť a nikdy to neurobí.

Príbeh sa rozbieha pomaly až nudne. Tempo rozprávania spomaľuje  opis molekulárnych technológií, aj keď sú fascinujúce. Približne v tretine dej naberá spád, keď sa o Henryho Piercea začne zaujímať detektív Brenner, ktorý má povesť trpezlivého policajta. Hľadá, pokiaľ nezíska to, čo potrebuje a nenechá sa odradiť jedným neúspechom. Príbeh sa končí krátkym, akčným, prekvapivým záverom. Zápletka na prvý pohľad vyzerá premyslene, ale na mňa pôsobila prekombinovane a zložito.

Od Michaela Connellyho som čítala oveľa lepšie príbehy.

Ztracené světlo

9. diel série s Harrym Boshom

Čítať recenziu

Černá ozvěna

1. diel série s Harrym Boshom

Čítať recenziu

Temná svatá noc

21. diel série s Harrym Boshom a súčasne 2. diel série s Renée Ballardovou

Čítať recenziu